Bevanda Restaurants

„Napriek tomu, že sme rodinný podnik so svojimi prednosťami a nedostatkami, ako tím sme veľmi jednotný a ťaháme za rovnaký koniec.“

Pracovné témy sú u nich na dennom poriadku, či je sviatok alebo víkend. Je to akýsi údel rodinného podniku, v ktorom pracuje 10 priamych členov rodiny. Vďaka intenzívnemu kontaktu a vzájomnej podpore sa im však podarilo vybudovať úspešnú sieť reštaurácií a gastro zariadení Bevanda, s.r.o. Viac o tomto rodinnom podnikaní nám porozprávala majiteľka firmy Alena Augustinovičová a jej dcéra Adriána Szuláni.

Čo je váš hlavný predmet činnosti a kedy ste začali podnikať v tejto oblasti?

Alena: Poskytujeme gastro služby a cateringové služby, organizujeme rôzne oslavy, firemné akcie a rodinné podujatia, no predovšetkým prevádzkujeme reštaurácie a táckarne – tak nazývame naše obedové stravovacie zariadenia. Ja a manžel sme sa už predtým pohybovali v oblasti poskytovania služieb a v roku 1993, keď sa naskytla príležitosť vytvoriť niečo vlastné, mali sme už dostatok skúseností, aby sme sa do toho pustili.

Koľko máte takýchto prevádzok a kde?

Alena: Prevádzky sa nachádzajú v Bratislave a v Trenčíne. Máme 2 reštaurácie a 7 táckarní.

Koľko máte celkovo zamestnancov?

Alena: Pohybuje sa to okolo 90. Sú to zamestnanci s trvalým pracovným pomerom, dohodári ako aj brigádnici.

Koľko z nich je rodinných príslušníkov?

Alena: Pracuje pre nás 10 priamych členov rodiny. Potom tu máme zamestnancov, ktorí sú u nás už viac ako 10 rokov a istým spôsobom ich tiež považujeme za rodinných príslušníkov. Sú to ľudia, ktorí s nami zotrvali v lepších i horších časoch a ustáli s nami akékoľvek turbulencie. Po všetkých tých spoločných rokoch je preto aj náš vzťah s nimi ako rodinný.

Na vrchole organizačnej štruktúry ste vy a manžel. Akým spôsobom máte vo firme rozdelené úlohy?

Alena: Manžel je skôr vizionár a ja som skôr realizátor. On niečo vymyslí, vzájomne sa poradíme a spoločnými silami sa pustíme do realizácie. Celé je to také spoločné dielo.

Teraz po tých všetkých rokoch, aké sú podľa vás výhody a nevýhody spoločného rodinného podnikania?

Alena: Začnem s nevýhodami. Jednou z nich je to, že my tou prácou žijeme neustále 24 hodín denne v práci aj doma, na dovolenke, cez víkendy a sviatky. Tým, že mám vedľa seba stále niekoho, s kým môžem prebrať čokoľvek ohľadom práce, keď to potrebujem, pracovné témy sú našou každodennou súčasťou. A výhody? Presne tie isté.

Adriána: Nevýhodou je podľa mňa znášanie toho istého rizika. Keď niečo v rodinnom podnikaní nevyjde, obidvaja automaticky znášajú rovnaké riziko. V hre je všetok spoločný majetok a v prípade potreby to nemá akoby kto zatiahnuť z iných zdrojov.

Ako vnímate rodinných príslušníkov ako zamestnancov? V čom je to iné?

Alena: Snažíme sa v maximálne možnej miere rodinné vzťahy oddeliť od tých pracovných. Nie vždy sa nám to však darí. Usilujeme sa, aby členovia rodiny neboli nijakým spôsobom zvýhodňovaní a zas naopak, aby sme na nich nekládli prehnané nároky. U rodinných príslušníkov pociťujeme väčšiu spolupatričnosť a lojalitu, stoja vždy za nami a kryjú nám chrbát. Aspoň ja mám taký dojem.

Čo sa týka našich detí, tie sú do určitej miery v nevýhode, pretože tá kritika je z našej strany oveľa tvrdšia a priamejšia. U bežných zamestnancov si viac dávame pozor na to, čo povieme a ako to povieme. Sme benevolentnejší a ohľaduplnejší. Určite to vyplýva aj z toho, že keď naše deti alebo rodinní príslušníci pochybia či spravia nejaký prúser, dostane sa to k nám oveľa rýchlejšie, ako keby to spravil bežný zamestnanec a ešte sa to oveľa viac zveličí. Jednoducho sú pod drobnohľadom nás ako rodičov a zároveň celého kolektívu. Osobne to však beriem aj ako výhodu a akúsi výzvu, vďaka ktorej môžu neustále na sebe pracovať a profesionálne rásť.

Adriána: Rodinní príslušníci sú často zo strany kolektívu a ostatných zamestnancov vnímaní s určitými predsudkami. Domnievajú sa, že ako rodinný príslušník je privilegovaný a má nejaké výhody. Nepriamo od nich požadujú, aby svojim výkonom a prácou dokazovali, že si svoje v miesto vo firme naozaj zaslúžia. Ale ako mamina hovorí, aj ja to beriem ako výzvu, ktorá ma poháňa neustále vpred.

Máte 3 dospelé deti, z ktorých 2 pracujú vo firme. Ako to vy ako matka a súčasne ich zamestnávateľ vnímate?

Alena: Adriána vyštudovala právo a momentálne sa venuje personalistike. Je to oblasť, ktorú chceme, aby si osvojila a ovládala na takej úrovni, aby v budúcnosti mohla byť už len kontrolný orgán nad týmto úsekom. Postupne by sme tiež chceli, aby mala pod palcom financie. Syn Patrik je ešte mladý a svoje miesto vo firme si ešte hľadá. Aktívne však pracuje a pomáha nám. Aj on musí dokázať, že má na to, aby tu zastupoval nejakú pozíciu a že si to miesto zaslúži svojou prácou, nielen tým, že je náš syn. Snažíme sa, aby naše deti prešli určitými pozíciami a naučili sa, čo ktorá obnáša, aby v budúcnosti vedeli lepšie riadiť a organizovať chod firmy.

 

Máte ešte jednu dcéru, ktorá ale nepracuje v rodinnom biznise.

Alena: Katka vyštudovala hotelovú akadémiu, no v súčasnosti pôsobí vo finančníctve. Ona si nejak z detstva odniesla presvedčenie, že táto práca je krutý chlieb a rozhodla sa preto, že v oblasti gastronóme podnikať nebude. Mne ako rodičovi sa to ťažko prijíma, no viem, že je spokojná a to je najdôležitejšie. Ona je však tá, ktorá nám dáva na to naše podnikanie taký nestranný pohľad zvonku. Každý jej komentár a postreh je taký nezaujatý a zároveň trefný, že nás donúti sa nad tým zamyslieť a je zaujímavé, že nás to vždy posunie vpred. Tým, že ona nie je viazaná na našu prácu, úprimne povie, čo si myslí. Či sa nám to páči alebo nie, vždy trafí do čierneho.

Adriána: My ostatní si dávame veľký pozor na to, čo povieme. Sú témy, ktoré sa nám ťažko otvárajú, no ona proste príde a povie to.

Bavíte sa aj v súkromí o práci?

Alena: My sa veľmi často stretávame s rodinou aj mimo práce či už na oslavách alebo nejakých spoločných rodinných stretnutiach. Tu sa naozaj snažíme o práci nebaviť, no vždy príde nejaký podnet, kedy pracovné témy nejakým spôsobom preniknú do rodinnej pohody. Stačí, že niekto niečo dobré uvarí a už to ide: „Dobre si dnes navaril, daj mi recept, dáme to do nejakého jedálnička“.
Čo sa týka mňa a manžela, my veľmi veľa času trávime cestovaním. A práve množstvo vecí vyriešime práve v aute. Prídeme s nejakou témou, rozanalyzujeme ju, rozlúskneme stratégiu a 3 hodiny nám ubehnú ani nevieme ako. Na druhej strane vieme aj presne odhadnúť, kedy niekto z nás nemá náladu baviť sa o práci a vtedy to rešpektujeme.

Adriána: U nás s manželom sa to zmenilo. Kedysi sme boli striktne za to, že sa o práci doma baviť nebudeme. Prišli sme však na to, že je to výhoda, keď doma v pokoji preberieme niektoré témy a zároveň tak podporujeme jeden druhého.

Čo považujete za hlavný kľúč vášho úspechu?

Alena: Napriek tomu, že sme veľká rodinná firma, v ktorej pracujú naše deti a najbližšia rodina ako sú zať, synovec s manželkou a ostatní, všetci si uvedomujú tunajšiu hierarchiu. Hoci všetci máme svoje jasne určené pozície, z ktorých vyplývajú určité kompetencie a zodpovednosť, uvedomujeme si, že vždy niekto proste musí mať hlavne a rozhodujúce slovo a to je podľa mňa kľúčové. V našom prípade je to manžel. Na manželovi sa mi páči, že sa naozaj veľa rozpráva s našimi mladými a berie do úvahy ich pohľady a nápady. A ja zdieľam ten istý názor, pretože mladých treba počúvať. Stále je to však on, ktorý dáva konečné rozhodnutia. Koniec koncov on je ten, ktorý znáša to hlavné riziko z neúspechov.

Adriána: Napriek tomu, že sme rodinný podnik so svojimi prednosťami a nedostatkami, ako tím sme veľmi jednotný a ťaháme za rovnaký koniec.